Každý správny morský vlk, ktorý sa aspoň trošku zaujíma o námornú históriu, by mi určite teraz vedel vymenovať aspoň dve lode, ku ktorým má blízky vzťah. Vybrali sme pre vás osudy piatich najzaujímavejších lodí všetkých čias.

5. SANTA MARIA

Santa Maria bola najväčšou z trojice lodí (+ Pinta a Niña), na ktorých sa k brehom Nového Sveta 25. decembra 1492 doplavil Krištof Kolumbus. Slúžila ako veliaca expedície, merala 22 metrov a posádku tvorilo 40 spotených, bradatých námorníkov

Skutočný názov lode bol La Santa María de la Inmaculada Concepción (Svätá Mária nepoškvrneného počatia)

Santa María bola loď strednej veľkosti a určite ani zďaleka nie najväčšou loďou aké sa v tej dobe v Európe vyrábali. Napríklad loď Great Michael, vyrobená v roku 1511 v škótsku mala dĺžku 73 metrov a posádku tvorilo 300 námorníkov, 120 delostrelcov a až 1000 vojakov.

Santa María bola jednopalubová loď s 3 sťažňami. V skutočnosti bola z trojice lodí najpomalšia, ale pri transatlantickej plavbe dosahovala obstojné rýchlosti. Dňa 25. decembra 1492 nabehla na plytčinu pri dnešnom Cap-Haïtien na Haiti. Nakoľko sa loď nedala zachrániť, Kolumbus nariadil jej rozobratie. Drevo z nej sa použilo neskôr na stvabu lode La Navidad (slovensky Vianoce). Pomenovaná bola na pamiatku nešťastnej udalosti, ktorá sa odohrala na Vianoce.
Originálna kotva zo Santa Maríe je dnes uložená v múzeu na Haiti (Port-au- Prince). Ak by ste mali záujem plaviť sa na funkčnej replike Santa Maríe, budete musieť zájsť na Madeiru, kde kotví.

4. HMS VICTORY

HMS Victory získala slávu pod velením Vice-admirála Nelsona najmä v bitke pri Trafalgare kedy britské vojnové loďstvo porazilo španielsko-francúzsku vojnovú flotilu. Išlo o poslednú veľkú námornú bitku plachetníc v histórii. Británia tak potvrdila svoj status námornej veľmoci až do 20. storočia.

HMS Victory s výtlakom 3500 ton, dĺžkou takmer 70 metrov a so 104 delami na palube je považovaná za jednu z najväčších drevených bojových lodí, aká kedy bola postavená.

Dnes je HMS Victory stále vedená ako loď v aktívnej službe a je tak jednou z najstarších bojovou lodí na svete. Po napoleonských bitkách bolo nariadené ju zničiť, no našťastie sa tak nestalo. Loď neskôr bola zakotvená v prístave. V roku 1922 bola presunutá do suchého doku v Portsmouth a zreštaurovaná.

3. USS CONSTITUTION

USS Constitution bola drevená trojsťažňová fregata námorníctva Spojených štátov amerických, ktorá je nepretržite v aktívnej službe už od roku 1797. O prvenstvo súťaží s predošlou HMS Victory. Tá je síce o 30 rokov staršia, ale na rozdiel od USS Constitution bola na niekoľko desaťročí odstavená, reštaurovaná a vrátená do aktívnej služby. Od roku 1907  je súčasťou depozitára múzea v Bostone.

Posádku USS Constitution tvorilo 450 mužov. Dĺžka lode je 62 metrov. Výtlak 2200 ton.

USS Constitution bola mnohokrát opravovaná a renovovaná. Dá sa tak povedať, že z celej lode zostal pôvodný len jej kýl (dolná časť trupu). Raz do roka sa usporadúva výletná plavba a dostať sa na túto unikátnu vyhliadkovú plavbu nie je vôbec jednoduché. Ak by ste sa ale rozhodli si ju aspoň prezrieť v prístave, môžte tak urobiť pri svojej návšteve Bostonu v Massachusets. Múzeum USS Constitution nájdete na tejto adrese.

2. USS MISSOURI (BB-63)

USS Missouri prezývana aj Mighty Mo bola vojnová loď amerického námorníctva postavená počas 2. svetovej vojny. Na jej palube došlo k podpísaniu kapitulácie Japonska a de facto k skončeniu 2. svetovej vojny. V roku 1955 bola síce vyradená zo služby, no po modernizácii v roku 1984 sa zúčastnila (už poslednýkrát) bojovej akcie vo vojne v Perzskom zálive. V dnešnej dobe slúži tento unikátny historický kúsok ako múzejný exponát a je odstavený v Pearl Harbour na Havaji.

1.BISMARCK

Ikona nemeckého vojnového námorníctva 2. svetovej vojny loď Bismarck má na svojom konte niekoľko “naj”. Bola najväčšou loďou nemeckého námorníctva a jednou z najväčších bojových lodí novodobej histórie. Merala 251 metrov a jej plný výtlak bol takmer 51.000 ton. S rýchlosťou 30 uzlov patrila medzi najrýchlejšie bojové plavidlá v 40. rokoch 20. storočia.

18. mája 1941 vyplával Bismarck spolu s niekoľkými ďalšími vojnovými loďami do Bergena v Nórsku, kde po plánovanom doplnení paliva sa mal presunúť do Severného Atlantiku. Prieskumné lietadlo RAF však odhalilo jeho polohu a na základe rozkazov Britského velenia došlo k stretu v Dánskom prielive. Loď HMS Hood bol potopený ale došlo k poškodeniu lode Bismarck. Bolo rozhodnuté, že loď pôjde na opravu do St. Nazaire vo Francúzsku. No pri prenasledovaní mu lietadlová loď HMS Ark Royal poškodila kormidlo. To, zaseknuté v jednej polohe spôsobilo, že Bismarck sa točil v kruhoch a teda nemohol odplávať do bezpečia. Britské loďstvo ju dohnalo a tak spečatilo jej ďalší osud. Názory na to, čo spôsobilo potopenie tejto slávnej lode, sa rôznia. Špekulovalo sa o tom, že to boli britské torpéda, ktoré ju poslali ku dnu. No po nájdení vraku v roku 1989 a po dôkladnom preskúmaní trupu, ktorý leží v hĺbke 4800 metrov ukazuje, že trup lode (výnimkou menších dier) nebol vážne poškodený.

Výskum naznačuje, že príčinou potopenia bolo odpálenie náloží a otvorenie zatápacích ventilov na dne lode. Nemci totiž nechceli, aby loď padla do rúk Spojencov.

Z 2092 mužov na palube Bismarcku, ich prežilo len 115 – vrátane lodného kocúra Oscara. Kocúra zachránilo britské vojnové loďstvo a stal sa maskotom jej ďalších dvoch vojnových lodí. Všetky lode však boli potopené, ale Oscar to vždy prežil a dostal sa do bezpečia. Kráľovské námorníctvo už nechcelo ďalej pokúšať osud a tak Oscar, prezývaný aj Nepotopiteľný Sam dostal nový domov, tentokrát už na súši. Zomrel v roku 1955. Jeho pastelovaný portrét je v národnom námornom múzeu v Greenwichi.

Tím vedcov sa pred časom zamýšľal nad otázkou, ako ľuďom čo najlepšie ukázať koľko vody tu na Zemi vlastne máme. V grafickej simulácii odčerpali  všetku vodu z oceánov, morí, jazier, riek, potokov a ľadovcov a tesne vedľa Zeme zhmotnili túto vodnú guľu s priemerom 1385 kilometrov.

Áno, presne tá modrá ‘kvapka’ vedľa Zeme, je všetka naša voda. Kvapka, ktorá zaručila evolúciu a rozmanitosť života. Kvapka, ktorá nás odlišuje od ostatných planét. Kvapka, o ktorú prišiel Mars.

Je len na nás, akou cestou sa budeme uberať …

Very briefly, DGD – Dual Gradient Drilling, is the solution to how to mitigate the negative affects of the hydrostatic pressure found within the drilling riser while drilling in deep water.

DGD is capable to operate in 3,65 km water depth and to drill wells up to 12 km into the seafloor.

In these days, Pacific Santa Ana has arrived to the Mexican Gulf to start doing her job.

“Nezomiera ten, kto zostáva v našich srdciach…”

Posledná rozlúčka s Jozefom Vojcíkom (20), mladým námorníkom, ktorý tragicky zahynul na mori, bola v piatok, 4.mája 2012 o 11.00 na Ružinovskom cintoríne v Bratislave. V mene všetkých námorníkov vyjadrujeme jeho rodine, blízkym a kamarátom úprimnú sústrasť. 

]]> http://www.namornik.org/chalan-ktory-chcel-byt-jednym-z-nas/feed/ 0 http://www.namornik.org/potvrdene-titanic-2-sa-stavat-bude-video/ http://www.namornik.org/potvrdene-titanic-2-sa-stavat-bude-video/#comments Mon, 30 Apr 2012 16:38:02 +0000 admin http://www.namornik.org/?p=2686 Otvor text »]]> Miliardár Clive Palmer oficiálne oznámil svoj úmysel postaviť linkovú loď Titanic II. Rozhodnutie prišlo po dohode s čínskymi lodenicami CSC Jinling Shipyard. Celá loď bude unikátnou replikou Titanicu, asi najznámejšej lode novodobej histórie. Tá bude spĺňať najprísnejšie požiadavky súčasných predpisov a noriem.
Clive Palmer, ťažobný magnát z Austrálie, ktorý má silné obchodné väzby na Čínu, údajne podpísal s CSC Jinling Shipyard memorandum o začatí stavby lode. Podľa CNN sa so stavebnými prácami začne budúci rok a spustená na vodu by Titanic II mohol byť do roku 2016. Cieľom tohto odvážneho projektu je postaviť loď tak luxusnú ako bol pôvodný RMS Titanic ale s najmodernejším navigačným a bezpečnostným technologickým vybavením.
Titanic II, rovnako ako jeho predchodca, bude mať 840 kabín na 9 palubách.

Nová luxusná linková loď Titanic II by sa, podľa plánov, mala vydať na svoju prvú – panenskú plavbu z Londýna do New Yorku. Sprevádzať by ju malo aj čínske námorné loďstvo.

Náklady na výstavbu zatiaľ neboli zverejnené. Niektorí analytici však už vyjadrili pochybnosti, ktoré prinesie tento ambiciózny projekt no upozornili na fakt, že CSC Jinling Shipyard síce má skúsenosti so stavbou lodí, ale nákladných.

Clive Palmer oficiálne oznámil svoj zámer postaviť loď Titanic II:

]]> http://www.namornik.org/potvrdene-titanic-2-sa-stavat-bude-video/feed/ 0 http://www.namornik.org/infographic-impact-of-somali-piracy/ http://www.namornik.org/infographic-impact-of-somali-piracy/#comments Tue, 24 Apr 2012 21:14:02 +0000 admin http://www.namornik.org/?p=2626 Check out this great inforgraphic showing the Somali piracy, we’ve found on www.travelinsurance.org.

10. marca t.r. plávala loď Star Princess v dostatočnej blízkosti malej rybárskej lode, z ktorej mávali a kričali 2 týždne nezvestní rybári – evidentne v núdzi o pomoc. Pasažieri lode Star Princess bezodkladne informovali službukonajúcich dôstojníkov o  situácii, no tí nepodnikli kroky k ich záchrane. V lodnom denníku je len záznam, že loď sa vyhýbala rybárskym sieťam. Spoločnosť Princess Cruises, ktorá loď vlastní uvádza “Boli sme upozornení, že Star Princess plávala okolo lode v núdzi s 3 osobami na palube. V súčasnosti to nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko prebieha prešetrovanie”. Loďka driftovala ešte 2 týždne, až sa jednému z rybárov s ňou podarilo doplávať k brehu. 2 rybári zomreli.

]]> http://www.namornik.org/pasazier-neposkytol-pomoc-lodi-v-nudzi/feed/ 0 http://www.namornik.org/vyber-z-najlepsich-pozadi-pre-tvoj-pocitac/ http://www.namornik.org/vyber-z-najlepsich-pozadi-pre-tvoj-pocitac/#comments Thu, 12 Apr 2012 08:00:08 +0000 admin http://www.namornik.org/?p=2312 37 inšpirujúcich pozadí pre tvoj počítač na stiahnutie. 

Most of the pirate bases (coastal towns and villages) are in Puntland, a self-declared state in northern Somalia. While less violent and chaotic than southern Somalia, Puntland officials are bribed and intimidated (by the superior firepower of the pirate gangs) into inaction. Technically, Puntland is opposed to the pirates, so the EU is hoping that Puntland won’t make a stink when EU forces begin shooting at pirates on the coast.

The EU plan apparently involves going after pirate logistics and fuel supplies in their coastal havens. This could be tricky, as the pirates are well aware of how the Western media works and could easily put many of these targets in residential neighborhoods. The EU could respond by blockading the pirate bases, and attacking pirate attempts to truck in fuel and other supplies. Pirates could put civilians on trucks, or even captured sailors from ships held for ransom. There is no easy solution to the Somali pirates.

This new policy is not a radical shift in policy, but a continuation of a trend that has been under way for a while. For example, in the last year, the EU, and other members of the anti-piracy patrol, have taken a more aggressive approach to the pirates. Pirate mother ships (usually captured ocean going fishing ships) have been attacked on sight and any speedboat carrying armed men face similar treatment.

This has encouraged Puntland to be more aggressive towards the pirates, but the Puntland anti-piracy force has not been able to shut down any pirate bases, and pirates openly try to gun down the leaders of the government anti-piracy effort. Nevertheless, the more aggressive attitude towards the pirates is having an impact. Aggressive anti-piracy tactics and more armed guards on merchant ships have reduced pirate attacks by nearly 70 percent in the last six months, and the number of captured ships even more.

Another encouraging sign is the growing number of pirates who are moving their portions of the ransom money out of Somalia, the kind of precaution that would be taken by someone who saw a dim future for piracy in Somalia.

Watch this unique NEW video of private security guards that shoot Somali pirates

Source: Strategy Page

SLOVÁCI NA TITANIKU

Medzi tisíckami príbehov obetí, ale aj zachránených cestujúcich legendárneho Titanicu existuje jeden s veľkou hodnotou pre všetkých fanúšikov “nepotopiteľnej lode”.
Michel Marcel Navratil (1908 – 2001) bol jedným z najdlhšie žijúcich zachránených pasažierov, ktorí prežili katastrofu z apríla 1912. V osudnú noc sa vtedy najväčší zaoceánsky parník Titanic, smerujúci z anglického Southamptonu do New Yorku, zrazil s ľadovcom a v priebehu niekoľkých hodín putoval ku dnu. Marcel Navratil mal v tom čase tri roky. Stal posledným mužským zachráneným cestujúcim, ktorého prežili už iba štyri ženy. Najzaujímavejšou časťou jeho príbehu je osud jeho otca Michela Navrátila.

Otec – únosca

Michel Navrátil sa narodil v roku 1880 v Seredi. Neskôr sa presťahoval do Maďarska a nakoniec sa v roku 1902 usadil v Nice vo Francúzsku. O päť rokov neskôr si vo Veľkej Británii vzal za ženu Talianku Marcelle Caretto, s ktorou splodil dve deti – Marcela a Edmonda. Pre neúspechy v podnikaní a neveru sa dvojica začiatkom roka 1912 rozišla. Deti boli zverené do opatery matky, otec ich mohol navštevovať. Spolu mali stráviť aj veľkonočné sviatky, no Michel sa rozhodol deti uniesť.

Útek na palubu

Michel si za cieľovú destináciu úteku vybral Ameriku. Z Francúzska sa cez Monako dostal loďou do Londýna, kde zostal s deťmi niekoľko dní v hoteli. Otec kúpil pre seba a synov tri lístky do druhej triedy za 26 libier. Na palube vystupoval ako vdovec Louis Hoffman. (Meno si požičal od kamaráta, ktorý mu pomohol utiecť z Francúzska.) Hoffman alias Navrátil, až na jeden prípad, keď si išiel zahrať karty, nikdy neopustil svoje deti a nikomu nedovolil ich strážiť. Z paluby slávnej lode napísal svojej mame do Maďarska, či sa jeho sestra s manželom budú môcť postarať o jeho deti v prípade, že ich do Ameriky nepustia.

Posledné slová

Napriek tomu, že mal Marcel v čase tragédie iba tri roky (jeho mladší brat dva), v hlave si dokázal uchovať niekoľko spomienok. Patrí k nim aj opis osudnej noci. “Môj otec prišiel do kajuty, keď sme spali. Obliekol ma veľmi teplo a zobral na ruky. Nejaký cudzí človek spravil to isté s bratom. Keď si na to spomínam, som veľmi dojatý. Vedeli, že zomrú.” Chlapci sa za pomoci otca a neznámeho dostali na posledný záchranný čln, ktorý opustil loď.

Marcel si presne pamätá na posledné otcove slová. “Moje dieťa, keď si príde tvoja matka po teba, čo určite príde, povedz jej, že som ju veľmi miloval a stále milujem. Povedz jej, že som očakával, že nás bude nasledovať, a tak by sme všetci žili spolu šťastne v mieri a slobode Nového Sveta.”

Telo Michela Navrátila sa našlo ako pätnáste v poradí. Pri sebe mal nabitý revolver, poznámkový blok, zlaté hodinky a retiazku, strieborné puzdro na bankovky so šiestimi librami, mince, kľúče, bloky a doklad o zaplatení ubytovania v Londýne. Pretože bolo jeho falošné priezvisko židovské, bol pochovaný na židovskom cintoríne v Novom Škótsku v Kanade.

Siroty z Titanicu

“Nespomínam si, že by som sa bál. Pamätám si na pokoj a žblnkotanie vody. Sedeli sme pri dcére amerického bankára, ktorá si zachránila svojho psa, proti čomu nikto nenamietal. Videl som obrovské rozdiely medzi nimi a ľuďmi na lodi a neskôr som si uvedomil, že keby sme neboli v druhej triede, tak by sme neprežili. Tí, ktorí sa zachránili, často podvádzali a boli agresívni,” spomínal Marcel na cestu z miesta potopenia Titanicu na loď Carpathia, ku ktorej sa priblížili až o niekoľko hodín.
Marcel a Edmond sa na záchrannú loď dostali v dvoch vreciach.

Keďže pochádzali z Francúzska, nevedeli ani slovo po anglicky. Boli jedinými deťmi, ktoré pri sebe nemali žiaden sprievod – či už z rodiny, služobníctva alebo z rodinných priateľov. Stali sa preto “Sirotami z Titanicu”. Ujala sa ich pasažierka prvej triedy, ktorá sa o nich starala až do príchodu ich matky z Európy. Marcella Caretto chlapcov po mesiaci od tragédie spoznala na fotke v novinách.

Architekt a filozof

Matka Marcella sa so svojimi dvoma zachránenými deťmi vrátila naspäť do Francúzska na palube sesterskej lode Titanicu – Oceanic. Edmond sa stal architektom, oženil sa a bojoval na frontoch druhej svetovej vojny. Podarilo sa mu ujsť z nepriateľského zajatia, zanechalo to však stopy na jeho zdraví. Zomrel v roku 1953 vo veku 43 rokov.

Marcel sa tiež oženil, vyštudoval a stal sa profesorom filozofie. Ako neskôr poznamenal, skúsenosť so smrťou v ranom veku ho poznačila na celý život. V roku 1987 sa zúčastnil spomienky na 75. výročie potopenia Titanicu v Spojených štátoch amerických, kam cestoval po prvý raz od tragédie.

V roku 1996 sa s ďalšími dvoma pasažiermi stal členom expedície, ktorá získala z oceánskeho dna niekoľko kusov vraku a iných cenností. Pred návratom do Francúzska sa išiel pozrieť po prvýkrát v živote na hrob svojho otca. Zomrel v roku 2001 vo veku 92 rokov. Jeho dcéra Elisabeth spísala príbehy svojho otca, strýka a dedka v knihe Deti Titanicu.

Slovenka Mária Lovásiková narodená v roku 1870 v Hričovskom Podhradí sa vybrala za bratom Janom do Philadelphie. Hoci jejbrat z USA neposlal cestovný lístok, ako bývalo zvykom, na loď sa dostala ako pomocný personál do jednej z kuchyní Titanicu. Pravdepodobne patrila medzi prvé obete v podpalubí, kde bola ubytovaná. Sen o Amerike sa jej nesplnil. Ľudový súd v Žiline ju oficiálne vyhlásil za mŕtvu až 31. októbra 1961.

VEDELI STE? 

SS NOMADIC, bola jednou z obsluhujúcich bárok v Cherbourgu (Francúzsko)? Nakoľko ponor Titanicu nedovoľoval kotviť u nábrežia, museli byť pasažieri privážaní bárkami. SS Nomadic je jedinou a poslednou existujúcou loďou spoločnosti White Star Line a bola postavená v tých istých lodeniciach ako Titanic. Nedávno prebehla jej kompletná záchrana a renovácia.

Písal sa rok 1912. Josef Hancko (38) nemal robotu, a tak sa rozhodol ísť do Ameriky, aby svojej rodine trochu pomohol. Bol tam už aj jeho švagor. Cestu si vybavoval cez agentúru. Na radu agenta sa ešte nechal odfotiť spolu s manželkou Máriou, s osemročnou dcérkou Milkou a päťročným synčekom Jožkom. Agent mu cez spoločnosť White Star Line Titanic zabezpečil lístok do tretej triedy. Aby ho mohol Jozef zaplatiť, predal roľu – ženino veno. “Na Titanic mal nastúpiť vo francúzskom prístave Cherbourg. Bol však veľmi vyčerpaný z cesty a lekár prisťahovaleckého úradu ho neuznal práceschopným a z nalodenia nebolo nič. Prehliadali okolo tisíc ľudí, takže prehliadka aj tak vyzerala,” hovorí vnuk Cyril Hancko. Agent teda Jozefovi vybavil prehliadku u iného lekára a on odplával do Ameriky ďalšou najbližšou loďou.

Pravdu sa Tekovčania dozvedeli až v roku 1915. Jozef sa vrátil domov, aby narukoval do prvej svetovej vojny. Príbuzní na jeho počesť spravili oslavu skoro ako svadbu. “Keď narukoval, zavreli ho. Podozrievali ho totiž, že prišiel z Ameriky ako špión. Po dvoch mesiacoch sa však dokázalo, že je nevinný. Potom robil tlmočníka pri hlavnom veliteľovi rakúsko-uhorských vojsk,” dodáva Cyril Hancko. Navrátilec totiž vedel po anglicky, nemecky, maďarsky a srbochorvátsky. “Dnes ma mrzí, že som sa o to nezaujímal viac. Ako chlapec som mal iné záujmy. Vravieval som mu, že tam mohol ostať a bývali by sme v Amerike. Lenže on vedel, že by to nebolo také ľahké, keď starká s deťmi bola tu. Bál sa, že sa im niečo stane,” spomína. Hanckovci o dedovej ceste za more nerozprávali. Pripomínali si ju iba občas pri rodinných oslavách. V minulom režime by to vlastne ani nebolo dobré. Narobili by si zbytočné problémy. “Stará mama o tom veľmi nerada rozprávala. Ale tešila sa, že sa starý otec vrátil. Prežila si dosť strachu oňho. Veď on sa vlastne druhý raz narodil. Vraví sa, že vtedy človek bude dlho žiť. A on zomrel takmer 88-ročný, skosila ho chrípka,” dodáva Cyril Hancko.

Keď sa Tekovčania dozvedeli, že sa Titanic potopil, nastal v Jozefovej rodine smútok.Všetci predpokladali, že je mrtvý.Z tretej triedy, ktorá bola v podpalubí, by sa totiž nemal šancu zachrániť. Po žatve teda nechali odslúžiť zádušnú omšu. Jozef v Amerike nemal ľahký život.Keď si konečne našiel prácu, prvú výplatu mu ukradli. Druhú si ako-tak zachránil – nosil ju v kapsičke na krku. Bol veľmi pracovitý,” pokračuje jeho vnuk. Po niekoľkých mesiacoch dal dohromady zopár dolárov a poslal ich domov žene.Samozrejme, to, že ho všetci oplakali, mu ani vo sne nenapadlo. List došiel do Tekova pred Vianocami.Mária, ktorá ešte stále chodila v čiernom, omdlela. Po dedine sa rozletela nová správa – Jozef sa vraj z potápajúcej lode zachránil.

ČEŠI NA TITANIKU

Kapesní hodinky důstojníka Pitmana ukazovaly 2 hodiny 20 minut ráno. Bylo 15. dubna 1912 a nad Titanikem, největším a nejluxusnějším parníkem té doby, se zavřely vody oceánu. Zatímco nepotopitelné” lodi nebylo pomoci, pro víc než patnáct set pasažérů boj o přežití v mrazivém Atlantiku teprve začal. Byli mezi nimi prý i Češi. Ale můžeme tomu věřit?
Celou pravdu o podrobnostech už zjistit nemůžeme. Od samého počátku existovala bílá místa a otazníky. Ve výpovědích trosečníků se objevovaly zásadní rozpory. Vinni byli i senzacechtiví novináři, ochotni dát za jejich výpovědi slušný honorář. A tak se nedivme, že si na svou záchranu vzpomněli” i očití svědkové, kteří Titanic ve skutečnosti nespatřili ani z břehu.

Nepotopitelné mýty

Černý pasažér Viktor Halva, stevard Rudolf Linhart, člen lodní kapely Karel Stanke, číšník Josef Kielbasa, strojník Jan Kabát a cestující druhé třídy Michel Navratil se dvěma syny – tito Češi bývají nejčastěji zmiňováni v souvislosti s Titanikem. Jenže důkazy většinou chybí.

Prolhaný číšník

Čítankovým příkladem je Josef Kielbasa. Až do své smrti byl ochoten přísahat, že v šestnácti letech pracoval na palubě lodi jako pomocný číšník. V osudný okamžik prý nesl plný tác piva a div že se nepolil. Pak mu jeho nový přítel telegrafista Philip Albert pošeptal, že dostal rozkaz vysílat SOS, a Kielbasa se řítil jako o život nahoru. Pomáhal ženám a dětem nastupovat do člunů a dav ho v panice strhl za nimi. Domnělý pikolík se ale nemohl “málem polít pivem”, protože pasažéři žádný náraz nepostřehli. Zmiňovaný radista se ve skutečnosti nejmenoval Philip Albert, ale John George Philips a je téměř nemožné, aby se vybavoval s řadovým číšníkem, zvlášť když Kielbasa zřejmě neuměl anglicky. Ani s panikou se “netrefil”. Vypukla totiž až těsně před potopením.

Černý pasažér

Zcela bez pochybností není ani příběh Viktora Halvy, mladíka s velikou touhou dostat se do Ameriky. Lístek do Států sice měl, ale Titanik, lákavý zázrak techniky, hlásil obsazeno. Halva se ale jen tak nevzdal. Využil zmatku při nakládání zásob a proklouzl na palubu. Přemluvit neznámého muže, aby ho ukryl u sebe v kajutě, už byla hračka. Ta kajuta měla číslo 903 a černý pasažér ji údajně opustil až před půlnocí 14. dubna. To už Titaniku docházely síly. Halva si byl dobře vědom nebezpečí i toho, že na člun se nedostane. Skočil do ledové vody. Tonoucí kolem křičeli a mizeli pod hladinou. Naštěstí spatřil člun. Doplaval k němu a lidé mu pomohli nahoru.

Zachránce z Carpathie

Kde je nějaký skutečný Čech, ptáte se? Jedna ze stop vede na anglický parník Carpathia, spásu trosečníků. Mezi členy posádky, kteří se podíleli na záchraně polozmrzlých, byl i Alois Jelitík, pilníkář z Mohelnice. Jeho nevlastní dcera přenechala v sedmdesátých letech mohelnickému muzeu dar – perokresbu Titaniku. Až si ji přijdete prohlédnout, nenechejte se zmýlit. Na obrázku není Titanik, ale jeho sesterská loď Olympic.

Prezri si unikátnu fotogalériu málo známych fotografií, video-vizualizáciu, ako prebiehalo potopenie Titanicu podľa odborníkov. Pozri si najnovší dokumentárny film Jamesa Camerona, ktorý ťa zavedie do zatopeného  Titanicu, na miesta, kam sa 100 rokov nikto nedostal! 

KDE PRESNE SA TITANIC NACHÁDZA?GPS koordináty a umiestnenie Titanicu je zobrazené na našej mape:

Zdroj: webjournal, titanic